Dnes sú presne tri mesiace, odkedy som uverejnila svoj posledný článok na blogu. Nabitá energiou z júnovej dovolenky a s plnou hlavou nápadov na budúce články, mala som v pláne plodné, kreatívne leto. Ale ako to už v živote chodí, je pár vecí, ktoré sa naplánovať nedajú. Pár prekvapení, ktoré nás prepadnú, keď to najmenej očakávame. Ako napríklad ten zvláštny pocit, že sa dačo deje. Že niečo s mojim telom a dušou sa zmenilo. Že prídu iné časy. 3 dni po [read on...]
Nedávno, keď som uverejnila článok Vyhorená, veľa z Vás sa mi ozvalo a navrhlo, nech si prečítam román Homo Asapiens od Rada Ondřejíčka. Ľahko sa povie, ťažšie realizuje – rozmaznaná možnosťou mať ktorúkoľvek knihu v priebehu sekúnd cez môj verný Kindle, som tentoraz s pomocou Martinusu musela zvoliť služby starej dobrej Slovenskej pošty a na knihu si nejaký ten týždeň počkať. Medzitým, naďabiac na môj článok, sa ozval dokonca Rado sám a spýtal sa, či nedám na papier, čo si o knihe [read on...]
Letecké motory hučia. V kabíne je prítmie, pár cestujúcich ešte pozerá filmy, zvyšok spí. Na displeji predomnou bliká čas do pristátia: 7hodín, 58 minút. Vykúkam z okna. Po neprerušovanej čierňave sa zrazu na obzore ukáže pevnina. Usmievam sa. Viem kde sme. Marrakesch. Spomienky na všetky exotické vône a chute, na chaos a hluk Mediny, na nádherny maličký riad kde sme strávili svadobnú cestu. Dotknem sa prstami okna a pohladím svetlá v diaľke. Som späť, Afrika. Tichúčko ku mne pristúpi mladý stewart. [read on...]
Keď som písala svoj posledný článok Vyhorená, netušila som, že bude mať takú odozvu. Nielen komentár pod článkom, ale aj kopec osobných odkazov (a vyplašený telefonát od otca!). Veľa som odvtedy rozmýšlala. O tom, čo ma naozaj teší, čo chcem a čo nutne nemusím. A o mnohých iných veciach. A ako keby akýmsi znamením osudu (áno, viem ako otrepane to znie) sa cez víkend ešte stalo pár iných vecí, ku ktorých sa hádam čoskoro v niektorom z ďalších článkov dostanem. Blogovanie [read on...]
Nie som zrovna typ čo zvyčajne trpí podovolenkovou depresiou. Milujem dovolenky, celý rok poctivo šetrím, peniaze aj letecké míle na lojalitnej karte, aby som sa raz do roka mohla vypariť niekde kde je ticho a pokoj (a dobré koktaily v orosených pohároch). Po príchode domov som spokojná, vysmiatá a oddýchnutá, väčšinu pripravená vrátiť sa do života, ktorý angličania príznačne nazývajú „rat race“ – preteky potkanov – stresový život ktorým žije väčšina mojich súčasníkov. Tento rok však trpím. Po [read on...]
Pamätám si na časy spred siedmich rokov, keď som sa chystala na odchod za kopečky, pracovať pre londýnsku pobočku našej firmy. Dostala som rád celý kopec – veselých aj vážných. Ale jedna z nich mi akosi utkvela v pamäti, pretože sa opakovala pomerne často – „Dievča moje, Ty tam budeš hviezdiť, Angličanky sú všetky tlsté a škaredé, a Ty taký slovanský typ, švárna deva, Ty sa tam veru nestratíš!“ To bolo v časoch, keď na väčšine mojich šatov visela štandartná [read on...]
There are only 11 houses in our little street. But we sure know how to party! The below video is mainly of our kids having fun celebrating the Royal nuptials. Unfortunately there is now way we can publish what the adults have been up to! Thank you so much everybody for your support (republicans and royalist:-) in organizing this great day (and night!). All photo credits go to Wyn Warren. The kids are all right [read on...]
Dnes je zvláštny deň. Veľkonočný pondelok. Ako som len neznášala tento deň kým som bola dieťaťom! Bývali sme v malej dedinke. Teda vlastne v osade. 119 domov. Každý poznal každého. Čo v praxi znamenalo, že aspoň 118 krát v ten deň zazvonil zvonček, otvorili sa dvere a na mojej hlave skončilo ťažko identifikovateľné množstvo vody a lacných voňaviek. Šibalo sa chválabohu mierne. Predsa len, Žitný ostrov. Ale vajcia sme striekali hromadne, ako veľkovýrobňa – autolakmi, toľko ich bolo treba. Doteraz mám [read on...]
I like Sunday mornings. We sleep in. Then we are awake, but I still keep my eyes closed pretending I am asleep, breathing in the warmth of the spring sunshine coming through in between the blind slates. I hear my little girl calling out for her daddy. He quietly leaves the room. He sits on her bed with his back to the door, talking to her. I sneak in to her room, behind his back and make bunny ears above his [read on...]
Nedávno ma požiadali o napísanie slovenskej recenzie knihy, ktorá prevrátila svet mnohých rodičov naruby – knihy Bojová pieseň tigrej matky (Battle Hymn of Tiger Mother) od Amy Chua. Napísať recenziu nie je až taký veľký problém. Prečítate, precítite a napíšete, čo si o tom všetkom myslíte. Ale v tomto prípade mi trvalo asi mesiac, kým som si po prečítaní knihy sadla k počítaču a začala búchať do kláves. Prečo? Táto publikácia, podľa mnohých recenzentov najkontroverznejšia kniha roku 2011 sa trávi [read on...]